„Slová z reči na vrchu „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo” vyjadrujú v určitom zmysle súhrn celej blahozvesti – evanjelia – a všetku tú podivuhodnú výmenu, ktorú v sebe obsahuje. Je to aj jednoduchý, mocný a „ľúbezný” zákon poriadku spásy. Či tieto slová z reči na vrchu, ktoré poukazujú na schopnosť ľudského srdca – že totiž ľudia môžu byť „milosrdní” – neodhaľujú v tomto smere hlboké tajomstvo Boha: totiž nepochopiteľnú jednotu Otca i Syna i Ducha Svätého, v ktorej láska v súlade so spravodlivosťou otvára cestu milosrdenstvu a toto zasa prejavuje dokonalosť spravodlivosti?” (Dives in misericordia, 8).
Boh je princípom všetkého, čo existuje, všetkého čo je dobré a krásne. On je náš počiatok. Každý z nás vznikol z jeho lásky v hlbinách jeho milosrdenstva. Každého z nás poslal na svet tak, ako svojho Syna, aby sme jeho milosrdenstvo zaniesli všade, kam pôjdeme. Stvoril nás z milosrdenstva a pre milosrdenstvo. Stvoril nás tak, aby naše srdcia boli schopné milosrdenstva. Vopred požehnal všetko úsilie, ktoré vyvinieme, aby sme si otvorili srdcia na jeho milosrdenstvo a umožnili Bohu prostredníctvom nás preukazoval milosrdenstvo našim sestrám a bratom.
Ako sa staráš o svoje srdce?
Čo robíš, aby si bol milosrdnejší k blížnym?
Kam ťa dnes posiela Boh, aby si zaniesol jeho milosrdenstvo? (Túto otázku by sme si mali položiť každý deň …)
”Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť. Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé – skutkom, po druhé – slovom, po tretie – modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je nepochybným dôkazom lásky ku mne” (Den. 742).
