„Boh, ktorého nám Kristus zjavil, je so svetom úzko spojený nielen ako Stvoriteľ a prvý dôvod bytia; je totiž aj Otcom. S človekom, ktorého povolal k životu na tomto viditeľnom svete, ho spája užší zväzok, než ten, ktorý vyplýva zo stvorenia. Je to láska, ktorá nielen tvorí dobro, ale dáva účasť aj na samom živote Boha: Otca i Syna i Ducha Svätého. Lebo kto miluje, ten chce darovať seba samého” (Dives in misericordia, č. 7).
Motívom, pre ktorý Boh stvoril svet a každého z nás, je jeho milosrdenstvo. Na počiatku mojej existencie je Božie slovo – slovo jeho lásky ku mne. To je slovo, ktoré nikdy nevezme späť, nikdy nezmení a ktoré nado mnou vyslovil nielen vtedy, keď ma stvoril, ale robí to každý deň, v každej chvíli môjho života! Jeho milosrdné slovo znamená, že ma nazýva svojím milovaným dieťaťom a pozýva ma k jedinečnému, dôvernému vzťahu s celou Najsvätejšou Trojicou …
Máš vo svojom živote skúsenosť s Božou otcovskou láskou a jeho starostlivosťou o teba?
Vedel si, že v Božom srdci je miesto výlučne pre teba?
Čo si podnikol, aby sa rozvíjal tento výnimočný vzťah lásky, ku ktorému ťa pozýva Boh vo svojom milosrdenstve?
„Dnes sa moja duša správa ako dieťa. Zjednocujem sa s Bohom ako dieťa s Otcom. Cítim v celej plnosti, že som Božím dieťaťom” (Den. 1818).
„Ježišu – živá hostia, ty si mojou matkou, ty si mi všetkým. S prostotou a láskou, s vierou a dôverou budem prichádzať k tebe, Ježišu. Podelím sa s tebou o všetko ako dieťa s milujúcou matkou – s radosťou i bolesťou, jedným slovom – so všetkým” (Den. 230).
