Ó, Boží Duch, Duch pravdy a svetla,
prebývaj stále v mojej duši skrze Božiu milosť,
nech tvoj dych rozoženie temnotu
a v tvojom svetle nech sa dobré skutky množia.
Ó, Boží Duch, Duch lásky a milosrdenstva,
ktorý do môjho srdca balzam dôvery vlievaš,
tvoja milosť utvrdzuje moju dušu v dobrom,
nepremožiteľnú silu vytrvať jej dávaš.
Ó, Boží Duch, Duch pokoja a radosti,
ktorý posilňuješ moje srdce roztúžené,
vlievaš doň živý prameň Božej lásky
a činíš ho v boji neohrozené.
Ó, Boží Duch, najmilší hosť mojej duše,
túžim ti zostať verná,
túžim žiť vždy v tvojej prítomnosti,
tak v dňoch radosti, ako aj v mukách utrpenia.
Ó, Boží Duch, ktorý skrz-naskrz prenikáš moju bytosť,
svoj božský trojjediný život dávaš poznať mi
a zasväcuješ ma do svojej božskej podstaty,
a tak – s tebou zjednotená – budem večne žiť.“
(Den. 1411)
