Na Zelený štvrtok Ježiš povedal sv. sestre Faustíne: „Túžim, aby si sa obetovala za hriešnikov, zvlášť za tie duše, ktoré stratili nádej v Božie milosrdenstvo“ (Den. 308). V ten deň sa sestra Faustína „v zjednotení s Ježišom Kristom, Vykupiteľom duší“, obetovala za hriešnikov (porov. Den. 309).
Pre sv. Faustínu bol aj ďalší Zelený štvrtok dňom túžby po Bohu. „Ráno som počula slová: – Oddnes až do vzkriesenia nebudeš pociťovať moju prítomnosť, ale tvoja duša bude po mne veľmi túžiť“ (Den. 413). Na inom mieste čítame o jej veľkej bolesti a túžbe: „Keď sa Ježiš so mnou lúčil, dušu mi zovrela neopísateľná bolesť. (…) Nevnímala som, čo sa okolo mňa deje. Moja duša žíznila po Pánovi a celý zármutok jeho Božského Srdca doľahol na mňa. (…) Celý ten čas som bola ako v mdlobách. Každý úder Ježišovho Srdca sa odrážal v mojom srdci a prenikal moju dušu. Keby sa to utrpenie týkalo mňa samej, trpela by som menej. Keď sa však pozerám na toho, ktorého som si zamilovala celou silou svojho srdca, že trpí a ja mu v ničom nemôžem uľaviť, moje srdce puká láskou a horkosťou“ (Den. 1054).
Nájdime si dnes čas, aby sme boli s Ježišom. Počúvajme jeho slová, ktoré povedal Faustíne počas omše na pamiatku Pánovej večere: „Pohliadni na moje srdce plné lásky a milosrdenstva, ktoré prejavujem ľuďom, zvlášť hriešnikom. Hľaď a zahĺb sa do môjho umučenia“ (Den. 1663) a rozjímajme o jeho umučení.
