„Svojím zmŕtvychvstaním nám ukázal Kristus Boha milosrdnej lásky práve v tom, že vzal na seba kríž ako cestu ku vzkrieseniu. Preto keď si pripomíname Kristov kríž a jeho utrpenie i smrť, naša viera a nádej sa majú sústrediť na Zmŕtvychvstalého; totiž na toho Krista, ktorý „večer v ten istý prvý deď v týždni… stal si doprostred“ vo večeradle, kde „boli učeníci… dýchol na nich a hovoril im: Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané” (Dives in misericordia, 8).
Vzkriesený Ježiš prichádza k apoštolom, ktorí sú zhromaždení za zatvorenými dverami vo večeradle, aby im udelil mimoriadny dar milosrdenstva – dar odpúšťania hriechov. Nám, hriešnikom, je odpustené! Sme Otcove deti, pre ktoré je nebo otvorené! Od toho okamihu už v našich životoch neexistuje bezvýchodisková situácia! Pretože Ježiš zvíťazil nad smrťou a vstal živý z temného hrobu. Veríme, že aj nás vyvedie z našich temnôt a že jeho milosrdenstvo má moc vzkriesiť aj tých najväčších hriešnikov.
Ako prežívam sviatosť pokánia a zmierenia?
Je to pre mňa stretnutie s milosrdným Bohom, ktorý mi chce
odpustiť a privinúť k svojmu Otcovskému srdcu?
„Neboj sa, hriešna duša, svojho Spasiteľa. Ja prvý sa približujem k tebe, lebo viem, že sama od seba nie si schopná povzniesť sa ku mne. Neutekaj, dieťa, od svojho Otca, porozprávaj sa so svojím Bohom milosrdenstva, ktorý ti chce sám povedať slová odpustenia a zahrnúť ťa svojimi milosťami. Ó, aká drahá mi je tvoja duša. Do svojich dlaní som si ťa zapísal. A vryla si hlbokú ranu do môjho srdca” (Den. 1485).
„Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti” (Den. 1448).
