(…) „Táto spravodlivosť je úplne „podľa miery” Boha, celá pochádza z lásky, totiž z lásky Otca a Syna; taktiež celá prináša plody lásky. Božská spravodlivosť, zjavená na Kristovom kríži, je preto „podľa miery” Božej, lebo vzniká z lásky a v láske má svoju dokonalosť tým, že prináša ovocie spásy. Božská náplň vykúpenia sa nevzťahuje len na odčinenie hriechu, ale s láskou obnovuje v človekovi tú tvorivú silu, ktorou môže znova dosiahnuť plnosť života a svätosti pochádzajúcej od Boha. Vykúpenie takto prináša so sebou zjavenie milosrdenstva v jeho plnosti” (Dives in misericordia, 7).
Začali sme ďalší pôst v našich životoch. Prvá časť je kajúcna, pomáha nám stáť pred Bohom v pravde o našom hriechu, pretože sa ho sami nemôžeme zbaviť. „Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba” čítame v 49. žalme. Božie milosrdenstvo sa prejavuje v tom, že nás nenecháva osamotených v beznádejnom stave hriechu, ale posiela nám svojho Syna, aby nás zachránil. Tým, že Ježiš zomrel na kríži, nielenže odčinil naše hriechy, ale nám aj prinavrátil život. Obnovuje naše srdcia svojou milosrdnou láskou, kedykoľvek činíme pokánie za svoje chyby.
Poznáš pravdu o svojom hriechu?
Si si vedomý(á) svojich chýb a hriechov, do ktorých najčastejšie upadáš?
Dokážeš rozpoznať svoju slabosť a poprosiť milosrdného Ježiša, aby premenil tvoje srdce?
Duša: „Pane, príčinou môjho smútku je to, že napriek svojim úprimným predsavzatiam sa dopúšťam tých istých chýb. Ráno si dávam predsavzatia a večer vidím, ako veľmi som sa od nich vzdialila.”
Ježiš: – Vidíš, dieťa moje, čím si sama od seba. Príčina tvojich pádov je v tom, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa spoliehaš na mňa. Nech ťa to však veľmi nezarmucuje. Máš do činenia s Bohom milosrdenstva, tvoja úbohosť [moje milosrdenstvo] nevyčerpá, lebo som neurčil, koľko ráz odpustím. (…)Takže dôveruj, dieťa moje, nesmieš sa znechucovať. Prichádzaj ku mne po odpustenie, lebo ja som vždy pripravený ti odpustiť. Koľko ráz ma o to prosíš, toľko ráz oslavuješ moje milosrdenstvo (Den. 1488).
