Z očí do očí s ..

Čas pôstu je časom modlitby a úvah o živote, o pravde. Prvú pravdu, ktorú si musím uvedomiť je, že Boh ma miluje nekonečnou, bezpodmienečnou láskou a že jeho láska ku mne sa nikdy nezmení!

Len keď stojím „z očí do očí“ s Božou láskou, môžem sa na seba a na svoj život pozerať v celej pravde. Vo mne je veľa dobra a krásy, ale aj veľa slabostí a hriechov… Keď sa pozriem na svoju nedokonalosť, nesmiem odtrhnúť oči od Božej lásky, od jeho milosrdenstva, od Ježiša, ktorý zomrel na kríži za všetky moje hriechy a už mi odpustil.

Sv. sestra Faustína píše: Toto poznanie mojej úbohosti mi zároveň pomáha poznať priepasť tvojho milosrdenstva. Vo svojom vnútornom živote sa pozerám jedným okom do priepasti svojej úbohosti a ničoty, ktorou som, a druhým okom sa dívam do priepasti tvojho milosrdenstva, Bože (Denníček 56).

Keď sa pozriem na obraz Milosrdného Ježiša a vidím jeho milosrdný pohľad, môžem sa naučiť pozerať sa na seba a na iných ľudí rovnako.

Ak Boh, ktorý ma preniká a pozná celú pravdu o mne, Boh, ktorý je „trikrát svätý a protiví sa mu najmenší hriech“ (Denníček  1728) ma miluje a vždy ma obklopuje jeho milosrdenstvo – nemám dôvod, aby som nemiloval ostatných a nepozeral sa na nich s láskou?

Pomôž mi, ó, Pane, aby moje oči boli milosrdné, aby som nikdy neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale všímala si to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné, a prichádzala im na pomoc  (Denníček  163).

Pozrieť sa z očí do očí inej osobe, ktorá myslí, vidí, cíti inak ako ja, ktorá ma zraňuje – pohľad na túto osobu s láskou nie je jednoduchý! Nech je to výzva a úloha pre každého z nás pre tento prvý týždeň pôstu.

Odvahu!