„Lebo na Kalvárii postavený kríž, z ktorého Kristus naposledy hovorí so svojím Otcom, je akoby prejavom tej hlbokej lásky, ktorou podľa večného Božieho rozhodnutia človek – stvorený na Boží obraz a podobu – bol hneď vyznamenaný” (Dives in misericordia, 7).
V situáciách utrpenia sa možno v našich srdciach vynára otázka: Prečo? Prečo ja? Prečo moji blízki? Prečo taký kríž v mojom živote? Utrpenie je vždy ťažké a ide proti ľudskej prirodzenosti – neboli sme stvorení pre to, aby sme trpeli. Boh nechce naše utrpenie.
Ako potom môžeme pochopiť slová, že Ježišov kríž „je akoby prejavom tej hlbokej lásky, ktorou podľa večného Božieho rozhodnutia človek – stvorený na Boží obraz a podobu – bol hneď vyznamenaný”?
Z lásky k nám Ježiš vzal na seba kríž. Z lásky vzal na seba všetky naše hriechy a naše utrpenia, aby sme v nijakom utrpení neboli sami.
Milosrdný Otec poslal svojho Syna na svet z lásky, aby nás zachránil krížom. Pretože vedel, že vďaka jeho utrpeniu budeme spasení!
Ďakujem Ježišovi za jeho milosrdnú lásku, ktorá ho priviedla na kríž, aby ma zachránil?
Ako prijímam utrpenie, ktoré ma stretáva?
Dôverujem Bohu a verím, že milosrdný Otec môže vyťažiť dobro z každého utrpenia v mojom živote?
„Bože, jediným slovom si mohol spasiť tisíc svetov, jeden Ježišov povzdych mohol učiniť zadosť tvojej spravodlivosti, ale ty, Ježišu, sám si sa podujal na také strašné umučenie za nás jedine z lásky. Spravodlivosť tvojho Otca by bola odčinená jedným tvojím povzdychom a všetky tvoje obety sú jedine dielom tvojho milosrdenstva a nepochopiteľnej lásky” (Den. 1747).
„Vidím, že Boh nikdy nedopustí na nás viacej, ako môžeme zniesť. Ó, nebojím sa ničoho, lebo ak zosiela na dušu veľké utrpenie, vtedy ju posilňuje ešte väčšou milosťou, hoci si ju vôbec neuvedomujeme” (Den. 78).
