„Vlastný a skutočný význam milosrdenstva nespočíva iba v tom, že nejaké – čo aj najbystrejšie a veľmi súcitné – oči zbadajú dajaké mravné, fyzické alebo telesné zlo; lebo opravdivá a vlastná povaha milosrdenstva sa prejavuje tým, že si váži, udržuje a vyslobodzuje dobro zo všetkých foriem zla, ktoré sa vyskytujú vo svete a v človekovi” (Dives in Misericordia, 6).
Pohľad milosrdného Boha na nás, hriešnikov, je vždy plný nádeje. On sa k nám skláňa a vyslobodzuje dobro zo všetkých foriem zla, hoci my to dobro už nedokážeme vnímať (v sebe či v iných ľuďoch). Iba Boh je schopný hľadieť na nás tak, že vidí našu krásu, a pozdvihuje nás zo všetkých našich slabostí.
Pomysli na ľudí, s ktorými je ti z nejakého dôvodu ťažko vychádzať. Vidíš v nich aspoň záblesk dobra?
Vidíš dobro, ktoré je v tebe? Čo konkrétne?
Pros milosrdného Ježiša, aby ťa učil pozerať sa na seba a na druhých očami plnými milosrdenstva.
„Ó, Ježišu môj, ty vieš, koľko úsilia treba vynaložiť, aby sme dokázali byť úprimní a jednoduchí k tým, pred ktorými naša prirodzenosť uteká. Alebo k tým, ktorí nám vedome alebo aj nevedomky spôsobili bolesť. Ľudsky je to nemožné. V takýchto chvíľach sa snažím viac ako inokedy vidieť v danej osobe Pána Ježiša a kvôli Ježišovi robím pre tieto osoby všetko” (Den. 766).
„Pomôž mi, ó, Pane, aby moje oči boli milosrdné, aby som nikdy neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale všímala si to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné, a prichádzala im na pomoc” (Den. 163).
