Drahí apoštoli Božieho milosrdenstva,
srdečne vás pozývame k pôstu, modlitbám, umŕtveniam a dobrým skutkom za mier vo svete, najmä na Ukrajine. V tomto svätom čase prosme dobrého Boha, aby jeho milosrdenstvo zvíťazilo v každom ľudskom srdci, najmä v tých, ktoré sú plné nenávisti a túžby po pomste, ako nás k tomu povzbudil pápež František: „Ježiš nás naučil, že na diabolskú nezmyselnosť násilia sa odpovedá Božími zbraňami, modlitbou a pôstom. Pozývam všetkých, aby blížiaceho sa 2. marca, na Popolcovú stredu, zachovali Deň pôstu za mier. Osobitným spôsobom povzbudzujem veriacich, aby sa v tento deň intenzívne venovali modlitbe a pôstu.“
Nech nás svätá Faustína podporuje v tomto ťažkom období a učí nás, ako bojovať silou modlitby a obety. Modlime sa aj za našich kňazov, aby odvážne hlásali pravdu o Bohu, ktorého milosrdenstvo trvá naveky!
ÚRYVKY Z DENNÍČKA NA VEĽKÝ PÔST
Všetko pominie, ale jeho milosrdenstvo nemá hraníc ani konca. Hoci zloba dovŕši svoju mieru, milosrdenstvo je bez miery (Den. 423).
Dnes je Popolcová streda. Počas svätej omše som na krátku chvíľu pocítila vo svojich údoch Ježišovo utrpenie. Pôstne obdobie – to je zvláštny čas na prácu kňazov, treba im pomáhať pri záchrane duší (Den. 931).
Počas svätej omše ma naplnil taký silný vnútorný oheň lásky k Bohu a túžby zachraňovať duše, že to nedokážem vyjadriť. Cítim, že som premenená na oheň, budem bojovať so všetkým zlom zbraňou milosrdenstva. Spaľuje ma túžba zachraňovať duše, prechádzam celý svet po šírke i po dĺžke až do jeho končín, do najdivokejších miest, aby som zachraňovala duše. Robím to modlitbou a obetou (Den. 745).
V istej chvíli počas Pôstneho obdobia som uzrela nad našou kaplnkou a nad domom veľké svetlo a veľkú tmu. Videla som boj týchto dvoch mocností… (Den. 307).
Na začiatku Pôstneho obdobia som prosila svojho spovedníka o dovolenie na skutky kajúcnosti. Dostala som také, aby som si neuberala z jedla, ale keď budem jesť, mám rozjímať o tom, ako Pán Ježiš na kríži prijal ocot so žlčou: to bude ako umŕtvenie. Nevedela som, že budem mať z toho taký veľký úžitok pre svoju dušu. Tento úžitok je v tom, že neprestajne rozjímam o jeho bolestnom umučení, a keď jem, nerozlišujem, čo jem, ale som zaujatá smrťou môjho Pána (Den. 618).
Na začiatku pôstu som prosila aj o zmenu zvláštneho spytovania svedomia, ale spovedník mi pridal takú drobnosť, že všetko, čo budem robiť, mám robiť s čistým úmyslom v duchu zadosťučinenia za hriešnikov. To ma udržiava v ustavičnom spojení s Bohom a tento úmysel zdokonaľuje moje skutky, lebo všetko, čo robím, robím pre nesmrteľné duše. Každá námaha a únava je ničím, keď si pomyslím, že zmieruje hriešne duše s Bohom (Den. 619).
Na prvý piatok v mesiaci pred svätým prijímaním som uvidela veľké cibórium, naplnené svätými hostiami. Akási ruka mi podala cibórium a ja som ho vzala do ruky. Bolo v ňom tisíc živých hostií. Vtom som začula hlas: – Tieto hostie prijali duše, ktorým si vyprosila milosť úprimného obrátenia počas tohto Pôstneho obdobia. Bolo to týždeň pred Veľkým piatkom. Ten deň som strávila vo veľkom vnútornom sústredení, spaľujúc sa pre duše (Den. 640).
