„Kristov kríž (…) stále hovorí o Bohu Otcovi, ktorý je naskrze verný svojej láske voči človekovi: „Veď Boh tak miloval svet“ – a teda vo svete človeka – „že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Avšak veriť v ukrižovaného Syna znamená „vidieť Otca“; znamená veriť, že vo svete jestvuje láska a že je mocnejšia než akékoľvek zlo, do ktorého je zapletený človek i celé ľudské pokolenie, i svet. Veriť v takúto lásku znamená veriť aj v milosrdenstvo” (Dives in misericordia, 7).
Rok 2020 sa končí. Ďalší rok nášho života, v ktorom nám ani na chvíľu nechýbala Božia milosť a v ktorom sa o nás milosrdný Boh staral s láskou. Bol to rok plný rôznych udalostí – radostných aj smutných. Bol to rok nových výziev, aj kvôli pandémii, ktorá bolestivo doľahla na ľudí na celom svete.
Môžeme povedať, že to bol rok, v ktorom bol okrem radosti prítomný v našich životoch aj kríž… A možno mnohým z nás napadne nasledujúca myšlienka: Je dobre, že tento rok sa už končí… dúfam, že ten ďalší bude lepší! Možno stojí za to položiť si dnes otázku, ako sa pozeráš na kríž vo svojom živote?
Ako prijímaš ťažké a bolestiplné udalosti? Prežívaš ich s Ježišom?
Veríš, že Boh Otec ťa miluje večnou láskou a že jeho láska je „mocnejšia než akékoľvek zlo, do ktorého je zapletený človek i celé ľudské pokolenie, i svet” ?
„Ježišu, dôverujem ti!
+ Dnes o dvanástej v noci som sa rozlúčila so starým rokom 1936 a privítala som rok 1937. V tejto prvej hodine roku som s rozochvením a s obavou pozrela do očí času. Milosrdný Ježišu, s tebou pôjdem odvážne a smelo do zápasov a bojov. V tvojom mene dokážem všetko a nad všetkým zvíťazím. Bože môj, Dobrota nekonečná, prosím ťa, nech ma sprevádza vždy a vo všetkom tvoje nekonečné milosrdenstvo” (Den. 859).
Keď odbila dvanásta hodina, moja duša sa pohrúžila do hlbšej sústredenosti a začula som v duši hlas: „Neboj sa, dieťa moje, nie si sama. Bojuj smelo, lebo ťa podopiera moje rameno. Bojuj o spásu duší, povzbudzuj ich k dôvere v moje milosrdenstvo, lebo to je tvoja úloha v tomto aj v budúcom živote” (Den. 1452).
