Svedectva – Kongres ABM 2021

Od Medzinárodného kongresu apoštolov Božieho milosrdenstva uplynuli takmer tri mesiace a pre mňa to bude nezabudnuteľný čas, keď Ježiš zanechal trvalú stopu svojej prítomnosti. Osobitným zážitkom bola adorácia (04.10.), ktorú viedli sestra Emanuela a o. Rafał Jarosiewicz.

Už dlhé roky zápasím s astmou, ktorá sa zintenzívňuje najmä počas jesene a zimy. Preto užívam vysoké dávky steroidov. Počas adorácie som dostala záchvat kašľa, aby som nerobila problémy, odišla som z baziliky v domnení, že pôjdem domov. Od pandémie sa najmä v kostole cítim ako malomocná, pretože ľudia sa môjho kašľa boja. Rozhodla som sa však vrátiť dovnútra, byť blízko východu, ďalej od ľudí. Kľačiac pod stĺpom zrazu počujem (najprv som si myslela, že o. Rafal o niekom inom hovorí):

„Je tu osoba, ktorá roky trpela na astmu a od lekára počula, že do konca života bude užívať tieto lieky/inhaláciu, je od toho oslobodená”. S akýmsi veľkým pokojom v srdci som sa modlila k Ježišovi: Pane Ježišu, ak som to ja, prosím, aby táto milosť obrátila mojich blízkych.

Počujem, ako otec Rafael hovorí, že tento človek by mal navštíviť tohto lekára a že tento človek už vie, že je uzdravený. Cítila som, že už dýcham inak, že kašeľ prestal, ale v mojom srdci zostala len modlitba: „Pane Ježišu, ak som to ja, prosím, nech táto milosť obráti mojich blízkych.” Keď som vychádzala z baziliky, už som vedela, že som uzdravená, ale v mojom srdci zostal veľký pokoj. Keď som sa o milosť uzdravenia podelila so svojimi blízkymi, začala som si viac uvedomovať, aký obrovský dar som dostala od milosrdného Ježiša. V tú noc, keď som nemohla zaspať, som sa rozhodla pomodliť sa ruženec s rozjímaniami svätej Faustíny a v prvom rozjímaní pri Zvestovaní som čítala: Teraz viem, že ma nemiluješ pre dary a milosti, ale moja vôľa je ti drahšia ako život. Bol to asi silnejší zážitok ako v bazilike, moje srdce nedokázalo pojať tú nesmiernu lásku k Ježišovi. Lekár potvrdil, že moja astma ustúpila a dovolil mi vysadiť všetky lieky spojené s astmou.

Teraz, s odstupom času, cítim, že najpodstatnejšie nie je to, že mám zdravie, ale to, že Ježiš prišiel, že sa ku mnou sklonil, živý Boh!

Viem, že vďaka tejto skúsenosti mám byť osobitným svedkom jeho veľkého milosrdenstva. Ježiš mi to pripomenul na vigílii vo Faustínum, keď som si vytiahol úryvok z Den.: Milosti, ktoré ti udeľujem, nie sú len pre teba, ale aj pre veľké množstvo duší (Den. 723).

Krystyna, dobrovoľníčka Faustínum z Poľska

Pochválený buď Ježiš Kristus!

Svätý Ján Pavol II. – veľký apoštol Božieho milosrdenstva – raz povedal tieto slová: „Nech je naša láska mocná, nech je naša nádej väčšia ako všetko, čo by mohlo byť proti tejto nádeji.” S odkazom na tieto slová by som sa chcela úprimne poďakovať sestrám za to, že sa tento rok s láskou a nádejou na dobré ovocie podujali zorganizovať V. kongres apoštolov Božieho milosrdenstva napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam pandémie, ktoré ho sprevádzali.

Keď sa dnes spätne pozerám na program kongresu, môžem dosvedčiť, že prakticky každý jeho bod bol pre mňa zdrojom dojímavého a inšpirujúceho obsahu o tom, ako skutočne a radostne sláviť Božie milosrdenstvo v Božom slove, vo svätých sviatostiach a v každodennom živote.

Jedným z plodov počúvania prednášok, homílií a svedectiev bolo okrem iného aj moje vnútorné obrátenie a následne náprava môjho správania sa voči „tým najmenším”. To sa vo mne začalo uskutočňovať prostredníctvom Evanjelia, počas homílie a sviatosti zmierenia v prvý deň kongresu. Povzbudili ma, aby som si „usporiadala poradie” vo svojom myslení, a podnietila „obrazotvornosť milosrdenstva”, aby som sa pokúsila ísť v prístupe k pomoci bezdomovcom o krok ďalej – aby som sa na nich okrem zdieľania materiálnych vecí začal pozerať s väčšou láskou a láskavosťou a nahradila tak dovtedajší odstup a nedôveru.

Počas jedného večera na kongrese som stretla bezdomovca – pána Petra – a myslím si, že to nebola náhoda. Milosrdný Pán mi vtedy pomohol pozrieť sa na tohto človeka s láskou tak, ako sa naňho pozerá Kristus, t. j. odvážiť sa začať priateľský rozhovor, opýtať sa na jeho meno, podeliť sa o svoje svedectvo o prežívaní Božej lásky, ako aj o príbehy ďalších ľudí, napr. pána Gregora, ktorý počas kongresu vydal svoje svedectvo, alebo Božieho služobníka Matta Talbota z Írska – patróna závislých ľudí a v súčasnosti kandidáta na oltár. Pre Božie milosrdenstvo neexistujú beznádejné situácie a každý, pokiaľ žije, môže stále žiť šťastne a dokonca sa môže stať veľkým svätcom, ako napísala svätá Faustína.

Môj rozhovor s Petrom sa skončil tým, že som mu darovala obrázok Milosrdného Ježiša „Ježišu, dôverujem Ti” ako symbol uistenia o mojich ďalších modlitbách. Prvýkrát som v ten večer videla radosť a nádej u bezdomovca po stretnutí so mnou, a to ma veľmi teší. Táto premena vo mne pokračuje a pomáha mi začať po kongrese ohlasovať Dobrú novinu a pokračovať v láskavých, otvorených rozhovoroch o viere, živote a nádeji v útulku pre bezdomovcov v meste, odkiaľ pochádzam.

Na záver by som sa chcela veľmi pekne poďakovať za mimoriadne krásnu adoráciu Pána Ježiša počas večera chvál – najmä za jej dva prvky – nádherný spev a hudbu a za povzbudenie kňaza k modlitbe ležiac krížom na zemi (bola to moja prvá a zároveň veľmi plodná skúsenosť s touto formou modlitby). Mala som dojem, že boli inšpirované Bohom, aby mi pomohli vyjadriť moju osobnú chválu a vďaku Božiemu milosrdenstvu, pre ktoré niekedy neexistujú slová, ktoré by to mohli správne vyjadriť. Bola to pomoc mojej vnútornej potrebe modliť sa v hlbokej pokore, vedomá si vlastnej nehodnosti a vďačná za mnohé milosti, ktoré som doposiaľ obdržala od Milosrdného Pána, vďaka ktorému sa teraz tak veľmi teším. Chvála Pánovi!

Alicja, členka „Faustína” Poľsko

5. medzinárodný kongres apoštolov Božieho milosrdenstva v Krakove, na ktorom som mala možnosť zúčastniť sa, bol pre mňa konkrétnym svedectvom toho, čo znamená byť apoštolom Božieho milosrdenstva v živote, v spoločenstve a vo svete.

Mám v srdci veľmi krásne spomienky na intenzívne chvíle, hlbokú spiritualitu, emócie, spoločné zdieľanie s ľuďmi z rôznych kútov sveta…. Bolo to nádherné!!! Prežila som tieto dni s radosťou a veľkým pokojom v srdci vďaka neustálej modlitbe (svätá omša, adorácia, každodenná modlitba korunky Božieho Milosrdenstva) a možnosti počúvať a premýšľať nad krásnymi katechézami rôznych rečníkov (biskupov, kňazov, sestier…)

Veľmi ma dojímali svedectvá mnohých ľudí, boli to bolestné príbehy, áno, ale zároveň svedectvá o veľkosti Boha Otca a viery, ktorá uzdravuje srdcia, robí zázraky, dáva nádej, očisťuje dušu a dokáže všetko urobiť novým…

Skrátka, bolo to pre mňa úplné ponorenie sa do Božieho milosrdenstva, ktoré možno objaviť a zakúsiť v každom okamihu: v Eucharistii, pri spovedi, v Božom slove, v našom živote….

Bolo pre mňa vzrušujúce aj to, že som mohla byť na miestach, kde žila naša milovaná svätá Faustína, a modliť sa spolu so sestrami z Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva v takmer surrealistickej atmosfére, ďaleko od hluku a smútku sveta.

Všetci sme sa vrátili do svojho každodenného života, ale milosť, ktorá sa nás dotkla na týchto miestach, stále pôsobí v našich životoch a neustála modlitba nám zabezpečuje, že sme stále v spoločenstve – tak ako vtedy – so všetkými apoštolmi Božieho milosrdenstva, a taktiež  s našimi drahými a pohostinnými sestrami, s ktorými sme v kontakte a s ktorými dúfame, že sa čoskoro opäť uvidíme tu v Taliansku, aby sme pokračovali v oslave s Ježišom a svätou Faustínou.

            Magdalena, dobrovoľníčka „Faustína”, Taliansko

 

 

Drahí bratia v Kristovi, svoje svedectvo začnem slovami našej sr. Faustíny:

„Kriste, ty vieš, ako vrúcne túžim byť podobná tebe. Učiň celé svoje utrpenie mojím vlastným, vylej všetku svoju bolesť do môjho srdca” (Denníček 1418). (Skutky 1418).

Piaty medzinárodný kongres apoštolov Božieho milosrdenstva:

Všetko je naplánované na 1. októbra 2021, pričom môj najlepší priateľ Camillo (tiež člen Faustínum) pricestuje na letisko s veľkou radosťou, že bude zdieľať cestu s ďalšími tromi apoštolmi Božieho milosrdenstva – všetci sa tešia na tento kongres v Poľsku. Keď Boh spája duše svojich detí, láska k Ježišovi sa prelieva s jediným cieľom: milovať sa navzájom, pretože Boh je uprostred nás.

Mohla by som toho veľa rozprávať: prijatie našich sestier z Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva, modlitba, zdieľanie sa so všetkými bratmi z rôznych krajín a jazykov, obedy, večere, svedectvá… ale najkrajšie pre mňa boli Slzy. Áno, slzy uzdravenia ….. Boh mi dal odvahu odvrátiť sa od neho a pozrieť sa na seba. Videla som a cítila najhlbšiu biedu svojej duše, ktorá chcela vyjsť zo mňa von – akoby som chcela vyvrhnúť všetko zlo, ktoré je zakorenené v mojej najhlbšej intimite, neuvedomujúc si, že všetka táto špina je nahromadená vo mne – v hĺbke mojich útrob – ako hovorí sv. sestra Faustína.  Vo svojom živote som prešla mnohými fázami, keď som odchádzala z domu, aby som sa priblížila k Pánovi Ježišovi. Ale možno práve teraz nastal ten správny čas a práve v Poľsku, keď ma On povolal…

Môžem vám dosvedčiť, že počas celej tejto nádhernej cesty, ktorú sme počas týchto šiestich dní zažili, boli spoveď a eucharistická adorácia tak hlboké, tak dôverné a tak povznášajúce! Videla som Ježiša kľačať vedľa mňa a umývať mi nohy…! „Ježišu, ty naozaj umývaš nohy takej Biede, ako som ja?”

Môžem sa s vami všetkými len podeliť o to, že Ježiš je veľký a výnimočný, vždy pripravený podporiť nás nezištnou láskou!

„Ó, Ježišu, aká som duchovne chudobná…” Keby to svet vedel, keby Ti otvoril svoje srdce a zahľadel sa na Teba, všetko by bolo sväté – presne ako nebo a zem, ktoré stvoril Boh.

Ježišu, dôverujem Ti!
Mária, Tebe sa zverujem!
Graziella, členka Faustína, Taliansko

Chcela by som sa podeliť o niekoľko myšlienok súvisiacich so skúsenosťou Božieho milosrdenstva počas V. medzinárodného kongresu Apoštolov Božieho milosrdenstva, ktorý sa konal vo Svätyni Božieho milosrdenstva v Krakove-Łagiewnikoch v dňoch 2.-5. októbra 2021 na tému „Oslavovanie milosrdenstva”. Som vďačná Pánu Bohu a drahým sestrám Faustínkam za takú krásnu prípravu tohto božského diela a za to, že nás, apoštolov Božieho milosrdenstva, viedli v nasledujúcich dňoch. Zo všetkých konferencií, ktoré som mala možnosť počúvať online, bol najväčším darom, ktorý obohatil moje srdce, obsah, ktorý predniesli tri naše sestry – sestra Miriam Janiec, sestra Eliana Chmielewska a sestra Emanuela Gemza. V každej sestre som našla mimoriadny pokoj a radosť a túžbu podeliť sa s nami o tajomstvo Božieho milosrdenstva, aby preniklo aj do našich životov.

Konferencia sestry Miriam Janiec s názvom Milosrdenstvo vo sviatosti pokánia a zmierenia mi umožnila znovu objaviť hĺbku sviatosti spovede ako stretnutia mňa – hriešnika s milosrdným Bohom. Mám šťastie, že mojím pravidelným spovedníkom je kňaz, v ktorom skutočne nachádzam Milosrdného Otca. Mojou túžbou je pristupovať k sviatosti spovede s ešte väčšou vierou a vedomím, že je to sám Pán Ježiš, ktorý vo mne pôsobí, odpúšťa, zmieruje a uzdravuje moju dušu. Chcela by som ešte viac priľnúť ku Kristovi, ktorého zraňujem svojím hriechom, namiesto toho, aby som sa sústredila na očisťovanie sa od svojich vín. Chcela by som sa tiež s väčším vedomím otvoriť plodom svätej spovede prostredníctvom postoja dôvery v Božie milosrdenstvo, pokánia, postaviť sa tvárou v tvár svojmu hriechu, aby som dovolila Ježišovi naplniť moje srdce láskou. 

V obsahu konferencie Milosrdenstvo vo sviatosti Eucharistie, ktorú nám tak krásne predstavila sestra Eliana Chmielewská, som žasla nad nezvyčajným výberom úryvkov z Denníčka svätej Faustíny, ktoré sa týkali jej skúsenosti s Eucharistiou. Cítila som, že tieto slová sú mi veľmi blízke, že aj mne Pán Ježiš dáva veľkú milosť prežívať Jeho živú prítomnosť a byť obklopená jeho láskou počas Eucharistie. Cítim zvláštnu blízkosť s Ním, keď ho mám vo svojom srdci po prijatí svätého prijímania. Vtedy som často dojatá a vzniká vo mne veľká vďačnosť za všetko dobré, čo od Boha dostávam v každodennom živote, aj prostredníctvom ľudí, ktorých mi dáva. Počas ofertória a pri svätom prijímaní s vierou a dôverou zverujem Božiemu milosrdenstvu seba a všetkých, ktorých mám v srdci, najmä tých, ktorí trpia na tele i na duši. Chcem sa naučiť darovať sa v Eucharistii, aby moje utrpenie spojené s Ježišovým utrpením zachraňovalo duše. Chcela by som hľadať Ježiša v Eucharistii s ešte väčšou túžbou a často hovoriť, ako to robila svätá Faustína: „Chcem, aby sväté prijímanie bolo najslávnostnejšou chvíľou môjho života”. V tejto túžbe a v budovaní ešte väčšej blízkosti k Ježišovi považujem za cenné otázky, ktoré položila sestra Eliana: „Verím, že Ježiš sa chce so mnou stretnúť? Chcem prijať jeho lásku, nehu, milosť?” Chcem tiež prosiť Pána Ježiša, aby som Eucharistiu prežívala s väčšiu koncentráciou, zbavila sa rozptýlenia, aby som mohla čerpať zo Zdroja milosť sily a premeny, aby som sa sýtila týmto najvzácnejším pokrmom lásky, aby som sa Ním nasýtila a niesla ho druhým na uspokojenie všetkých, ktorí sú hladní.    

Konferencia sestry Emanuely Gemzy „Predstavy o milosrdenstve v živote svätej Faustíny a apoštolov Božieho milosrdenstva” je pre mňa krásnym učením a svedectvom sestry v nazeraní na milosrdného Ježiša a čerpaní jeho Lásky, aby sa o ňu podelila s ostatnými. Sestra Emanuela nám povedala tieto slová: „Všetci potrebujeme lásku, ktorú Boh vylieva na nás, len vtedy sme schopní prinášať lásku iným. O to, čo dostávame od Boha, sa máme deliť. Boh sa chce o nás starať a chce pôsobiť v životoch tých, ktorých stretávame.” Priznám sa, že táto pravda je mi veľmi blízka. Viem, že Boh ma vo svojej láske povolal a obdaroval takým spôsobom, že môžem dávať jeho lásku a seba samého iným. Snažím sa to robiť najmä tým, že som druhým ľuďom nablízku dobrým slovom v ich radostiach a trápeniach, trpezlivo ich počúvam, uisťujem o modlitbe a vediem ich k Bohu, spájam svoje utrpenie s Ježišovým a tiež sa delím o svoj hudobný talent pri tvorbe piesní na Božiu slávu a pre dobro ľudí. Chcela by som mať obrazotvornosť milosrdenstva, ktorá by mi pomohla formovať moje srdce podľa príkladu Ježišovho Srdca, aby som sa často pýtala samej seba: Čo by si robil na mojom mieste, Ježišu? – ako navrhuje sestra Emmanuela. Chcel by som sa tiež v modlitbe v závislosti od okolností každodenného života vracať k ďalším otázkam, ktoré navrhla sestra: Vieš, prečo si na tomto svete? Čo máš robiť? Ako slúžiť s darmi a talentami, ktoré ti dal Boh?”

Už mnoho rokov, a teraz osobitným spôsobom, keď sa od tohto roku zúčastňujem na formácii Apoštolov Božieho milosrdenstva, sa snažím praktizovať formy uctievania Božieho milosrdenstva v duchovnom spoločenstve s našimi sestrami. V každodennom živote sa snažím dôverovať milosrdnému Ježišovi a slúžiť Jemu a druhým skutkami, slovom a modlitbou – jasne v tom cítim Božie vedenie. Mám vnútorné presvedčenie, že prežitie tohtoročného kongresu apoštolov Božieho milosrdenstva výrazne prispelo k potešeniu môjho ducha a oživeniu mojej viery, nádeje a lásky.

Konferencia našich sestier sa osobitným spôsobom dotkla môjho srdca a vzbudila hlbokú túžbu žiť ešte väčšiu blízkosť Pána Ježiša vo sviatostiach a modlitbe a v každodennom živote medzi blížnymi. Tieto slová sú pre mňa veľkou pomocou pri objavovaní a prijímaní tajomstva Božieho milosrdenstva.   

Agnieszka