Som jeho dieťa!

Človek je pozvaný, „aby seba a so sebou celý viditeľný svet odovzdal Bohu. Takto má dosiahnuť účasť na božskom živote, ako prijatý (adoptívny) syn byť účastníkom pravdy a lásky, ktorá je v Bohu a z Boha pochádza. Takto na ceste večného určenia človeka k hodnosti prijatého Božieho dieťaťa vyniká v dejinách Kristov kríž, kríž jednorodeného Syna, ktorý prišiel ako “svetlo zo svetla, ako pravý Boh z Boha pravého”, aby vydal posledné svedectvo o podivuhodnom zväzku Boha s ľudským pokolením, Boha s človekom, s každým jedným človekom” (Dives in misericordia, 7).

Sme Božie deti! Toto je mimoriadna pravda našej viery, mimoriadny dar Božieho milosrdenstva! V týchto dňoch, keď prežívame tajomstvo vtelenia Božieho Syna, pamätáme najmä na to, že vďaka nemu sme aj my Božími synmi a dcérami. V Ježišovi si nás Boh vyvolil za svoje deti a prostredníctvom Kristovho kríža s nami uzavrel zmluvu, ktorá nás zachraňuje a očisťuje od našich hriechov. Byť Božím dieťaťom je pre nás neoceniteľný dar, mimoriadna milosť, ale aj úloha. A to zaväzuje!

Je tvoj život svedectvom pre ostatných o tom, kto si a kto je tvoj Boh?

Tvoje každodenné rozhodnutia i drobné skutky ukazujú svetu Boha, ktorý je láska a milosrdenstvo?

„Ó, prítomná chvíľa, ty mi patríš celá, teba túžim využiť,
nakoľko je to v mojej moci, a hoci som len slabá a malá, dávaš mi
milosť svojej všemohúcnosti. A tak s dôverou v milosrdenstvo tvoje
kráčam životom ako dieťa malé, a dávam ti každý deň srdce svoje
na tvoju väčšiu slávu láskou rozpálené” (Den. 2).