Počuješ?…

V druhom pôstnom týždni vás pozývame uvažovať o tom, čo a ako počúvame… Ako to, čo počujeme, ovplyvňuje náš život…

Cez deň dostávame veľa informácií, niektoré z nich nám prinášajú radosť, iné obavy. Počujeme prosby, žiadosti, pozvánky, odmietnutia. Ale predtým, ako na ne odpovieme, premýšľajme o tom, či počujeme Boží hlas, ktorý s nami chce hovoriť v hĺbke nášho srdca. Počujeme jeho tichý šepot lásky, ktorý neobviňuje, neupodozrieva, neposudzuje, ale predovšetkým nás dvíha, posilňuje, doceňuje a ukazuje cestu z mnohých ťažkých situácií?

Milosrdný Ježiš nás pozýva rovnako ako sv. Faustínu: Priblíž svoj sluch k môjmu srdcu, zabudni na všetko a rozjímaj o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Moja láska ti dá silu a odvahu  (Denníček 229).

Len vtedy, keď budeme počuť Boží hlas a to, čo nám chce povedať, budeme môcť počuť, čo nám ostatní ľudia skutočne hovoria. Nebudeme na nich prenášať svoje problémy, nebudeme ich podozrievať ani súdiť, ale budeme citliví na ich utrpenie. Potom sa staneme ľuďmi milosrdenstva…

Pokúsme sa zakaždým, keď budeme počuť niečo, čo vyvolá náš hnev, nenávisť alebo pobúrenie, opakovať: Pomôž mi, aby môj sluch bol milosrdný, aby som bola vnímavá na potreby svojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči bolestiam a stonaniu blížnych (Denníček 163).

Odvahu!