Nežná Božia láska

„Druhé slovo, ktoré sa v reči Starého zákona používa na vyjadrenie milosrdenstva, je “rahamim”. Trocha sa odlišuje od významu slova “hesed”… “Rahamim” už svojím spôsobom označuje materinskú lásku (“rehem” je vlastne materské lono). Z hlbokého a pôvodného zväzku a spojenia matky s dieťaťom vzniká voči nemu zvláštny vzťah, totiž jedinečná láska. Túto lásku možno nazvať v každom ohľade nezištnou a nijako nezaslúženou; zakladá sa akosi na vnútornej nutnosti, je požiadavkou srdca. Je teda akoby “ženským” variantom mužskej vernosti voči sebe, ktorá sa označuje slovom “hesed”. Na tomto psychologickom základe nadobúda “rahamim” rozličné prejavy, ako sú: dobrota, nežnosť, trpezlivosť, zhovievavosť, t.j. ochotná vôľa odpustiť. Starý zákon skutočne pripisuje Bohu tieto vlastnosti, keď na neho vzťahuje slovo rahamim” (Dives in Misericordia, č. 4, poznámka č. 52).

Predstavme si matkinu nežnosť voči svojmu dieťaťu – najmä voči takému, ktoré je ešte veľmi malé a úplne na nej závislé. Koľko lásky, starostlivosti a súcitu je v tomto výnimočnom vzťahu. To je iba nedokonalé porovnanie s milosrdnou Božou láskou ku každému z nás. Milosrdný Boh je Otec plný nehy a dobroty, ktorý nikdy ľahostajne neprechádza okolo svojho dieťaťa, aj keď sa od neho odvracia.

Ako sa cítime, keď myslíme na Boha plného nežnej a starostlivej lásky?

Aký je obraz Boha v našom srdci?

Dokážeme si predstaviť, že sme v Božom náručí a vnímať lásku, ktorou nás zahŕňa najmä vtedy, keď sa k nemu vraciame so skrúšeným a pokorným srdcom vo sviatosti zmierenia?

„Poznám tvoje milosrdenstvo, preto sa približujem k tebe, Ježišu, lebo skôr sa vyčerpá moja úbohosť, než sa z tvojho srdca vyčerpá zľutovanie” (Den. 1827).

„Nosíš ma v lone svojho milosrdenstva a odpúšťaš mi vždy, keď ťa pokorne a so skrúšeným srdcom prosím o odpustenie” (Den. 1332).