Modlitba za zosnulých

Začal sa nový mesiac – november. Mesiac, v ktorom si zvlášť pripomíname zosnulých a  rozjímame o tajomstve spoločenstva svätých.  Modlitba za zosnulých patrí k jednoduchý skutkom milosrdenstva (spomína sa aj v skutkoch duchovného milosrdenstva).

Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza, že v Cirkvi existujú tri stavy:
Tí, ktorí putujú na zemi – teda my, živí;
Mŕtvi, skončili tento život a sa očisťujú;
a tí, ktorí už oslávení v nebi (porov. KKC 954, 962).
Všetci spolu tvoríme jednu Cirkev.

Svätá Faustína napísala: „Každá by mala mať veľkú lásku k Cirkvi. Ako dobré dieťa, ktoré miluje matku a modlí sa za ňu. Každá kresťanská duša by sa mala modliť za Cirkev, ktorá je pre ňu matkou“ (porov. Den. 551). V našej kresťanskej liturgii prvého novembra si osobitne pripomíname Cirkev, ktorá je už v nebi (teda všetkých svätých, vrátane tých, ktorí boli kanonizovaní); zatiaľ čo druhého novembra sa modlíme za duše verných zosnulých, vrátane duší v očistci.

Modlitba za zosnulých je nesmierne dôležitá, pretože tieto duše si nemôžu pomôcť, hoci nás živých môžu podporiť svojimi modlitbami. Sestra Faustína vo svojom Denníčku opísala stretnutie s dušou v očistci: Raz v noci prišla ku mne jedna z našich sestier, ktorá zomrela pred dvoma mesiacmi. [] Uvidela som ju v hroznom stave. Celá v plameňoch, tvár bolestne vykrivená. Trvalo to chvíľku a zmizla. [] Neprestala som sa však za ňu modliť. Po nejakom čase opäť prišla ku mne v noci, ale už v inom stave. Už nebola v plameňoch ako predtým, usmievala sa a oči jej žiarili radosťou. Dodala tiež, že mám ozajstnú lásku k blížnemu, že mnohým dušiam moje modlitby pomohli, a odporúčala mi, aby som sa neprestávala modliť za duše trpiace v očistci. [] (Den. 58). A my vypočujme srdcom prosby duší a podporme ich našou modlitbou.

V novembri sa snažme nájsť si chvíle na stíšenie a zamyslenie.

Uvažujme nad tajomným spojením, ktoré je medzi Cirkvou na zemi a v nebi.

Modlime sa za zosnulých.

Môže nám k tomu poslúžiť aj odporúčanie, ktoré nájdeme v Denníčku, aby sme menej hovorili a využili tento čas na modlitbu za duše. „Niekedy príliš veľa hovorím. Bolo by možné záležitosť vybaviť dvoma‐tromi slovami, a ja na to míňam priveľa času. Ježiš si praje, aby som tento čas využila na odpustkové modlitby za duše trpiace v očistci. Pán mi hovorí, že v deň súdu sa budeme zodpovedať z každého slova.“ (Den. 274) Môžeme použiť aj strelnú modlitbu: „Prosím ťa, Ježišu, za vyslobodenie všetkých duší z očistca“ (Den. 240).

Mesiac november i modlitby za zosnulých nech nám pripomínajú, že patríme do jednej Cirkvi a usilujeme sa o ten istý cieľ, ktorým je zjednotenie s milosrdným Bohom.