„Mária teda hlbšie pozná tajomstvo Božieho milosrdenstva; pozná aj jeho cenu a vie, aká je tá cena vysoká. V tomto zmysle ju nazývame aj Matkou milosrdenstva, našou Paňou zľutovania alebo Matkou Božieho milosrdenstva. Tieto pomenovania majú hlboký náboženský obsah. Vyjadrujú totiž schopnosť jej duše a celej osobnosti poznávať – v spletitých dejinách Izraela, taktiež i v dejinách každého človeka a celého ľudského pokolenia – to milosrdenstvo, na ktorom sa nám podľa večného rozhodnutia Najsvätejšej Trojice dáva účasť z pokolenia na pokolenie” (Dives in misericordia, 9).
Mária je brána, cez ktorú prichádza na svet Ježiš – vtelené Milosrdenstvo. Tajomstvo vykúpenia sa začína na zemi realizovať v okamihu, keď Mária s otvoreným a dôveryplným srdcom povedala „fiat“ – „áno“, ako odpoveď na slovo, ktoré jej adresoval Boh. V Nazarete, kde sa stala Matkou Božieho Syna, začína hmatateľným spôsobom zakúšať, že milosrdný Boh je verný svojim
prisľúbeniam a že jeho milosrdenstvo je nepochopiteľným, nezaslúženým a obdivuhodným darom.
Očakávam pri svojej bežne vykonávanej práci slovo, ktoré má pre mňa Boh?
Zakúsil som vo svojom živote naplnenie Božích prisľúbení?
Čoho sa týkali tieto prisľúbenia a ako ich Boh naplnil?
„Dnes som pocítila blízkosť svojej Matky – nebeskej Matky. Pred každým svätým prijímaním vrúcne prosím Pannu Máriu, aby mi pomohla pripraviť si dušu na príchod jej Syna a jasne cítim jej starostlivosť o mňa. Veľmi ju prosím, aby ráčila rozpáliť vo mne taký oheň lásky k Bohu, akým horelo jej čisté srdce vo chvíli vtelenia Božieho Slova ” (Den. 1114).
„Pochopila som, že najväčšou vlastnosťou je láska a milosrdenstvo. Ono spája stvorenie so Stvoriteľom. Najväčšiu lásku a priepasť milosrdenstva poznávam vo vtelení Slova, v jeho vykúpení. Spoznala som, že táto vlastnosť je v Bohu najväčšia” (Den. 180).
