„Ježiš najmä spôsobom svojho života a svojimi skutkami ukázal, ako je prítomná láska v našom svete: tá láska, ktorá je činná, ktorá sa obracia na človeka a vzťahuje sa na všetko, čo patrí k ľudskej bytosti. Túto lásku možno skúsiť najmä vtedy, keď prichádza do styku s chorobou, krivdou, núdzou a vôbec s celým tým historickým stavom človečenstva, ktorý znamená rozličnú fyzickú i mravnú ohraničenosť a krehkosť človeka. Vzhľadom na spôsob a rozsah, akým sa táto láska prejavuje, v biblickej reči sa nazýva milosrdenstvom“ (Dives in Misericrodia, 3).
Najhlbšou túžbou každého z nás je milovať a byť milovaný. Naše životné skúsenosti, nedostatky a zranenia vo vzťahoch s tými, ktorí sú nám najbližší, sú často veľmi ťažké. Niekedy sa cítime nemilovaní, odmietaní či ignorovaní. Nezriedka vidíme, že my sami nie sme schopní milovať tak, ako by sme chceli.
Zdroj lásky nie je v nás, ale v Bohu! Keď sa Ježiš stal človekom, ukázal nám, že na svete existuje láska – milosrdná láska, ktorá „všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“ (1 Kor 13, 7).
Sú v tvojom živote ľudia, ktorých nedokážeš milovať?
Aké udalosti, správanie, slabosti (tvoje a iných) spôsobujú, že je pre teba ťažké milovať?
Ježišovi to všetko odovzdaj v krátkej modlitbe a pros ho, aby naplnil tvoje srdce láskou.
„Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť živým obrazom teba, ó, Pane. Nech táto najväčšia Božia vlastnosť, jeho nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych” (Denníček 163).
„Ó, Ježišu môj, ty vieš, koľko úsilia treba vynaložiť, aby sme dokázali byť úprimní a jednoduchí k tým, pred ktorými naša prirodzenosť uteká. Alebo k tým, ktorí nám vedome alebo aj nevedomky spôsobili bolesť. Ľudsky je to nemožné. V takýchto chvíľach sa snažím viac ako inokedy vidieť v danej osobe Pána Ježiša a kvôli Ježišovi robím pre tieto osoby všetko. Láska je pri týchto skutkoch čistá. Takéto cvičenie sa v láske rodí v duši statočnosť a silu. Od stvorení nič neočakávam, preto nie som nikdy sklamaná. Viem, že stvorenie je samo od seba úbohé, tak čo od neho čakať. Boh mi je všetkým. Všetko túžim hodnotiť podľa Boha“ (Denníček 766).
