Čo robíš?…

Vo štvrtom pôstnom týždni sme pozvaní k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, čo robíme našimi rukami… Ako používame obe ruky, ktoré nám Boh dal…

Mnohokrát počas dňa použijeme naše ruky, aby sme niekoho pozdravili, pripravili si jedlo alebo otvorili dvere svojho domu. Dve ruky môžu objať, ukázať lásku, žehnať a pomôcť iným ľuďom, môžu uľahčiť v ťažkej práci. Bohužiaľ, existujú situácie, keď rukami spôsobíme fyzickú bolesť, ranu, násilie. Takto sme možno zranili ostatných aj seba a zničili naše vzájomné vzťahy. Aký je váš prípad? Pomáhajú vám vaše ruky robiť dobro alebo skôr ubližujú iným?

V Denníčku sv. sestry Faustíny čítame o obraze milosrdného Ježiša: „Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach” (Denníček 47). Počas tridsiatich rokov skrytého života v Nazarete Ježiš tvrdo pracoval a vykonával fyzickú prácu, hlavne tesárstvo. Potom požehnával rukami, dotýkal sa chorých a kŕmil hladných. Využil každú príležitosť na dobro. Takto koná Boh …

Keď sa pozrieme na to, čo Boh robí, sme schopní ho napodobniť a podobne ako on pomáhať druhým. Autorka Denníčka píše: „Nie množstvo práce, ale veľkosť úsilia bude odmenená“ (Denníček 1310). Toto platí zvlášť vtedy, ak je nejaká práca príliš zdĺhavá a jej výsledky sa dostavia až po určitom čase.

Takže opakujme zakaždým, keď sa do nášho života vkráda lenivosť a znechutenie: „Pomôž mi, Pane, aby moje ruky boli milosrdné a plné dobrých skutkov, aby som vedel svojim blížnym robiť len dobre a vyberal si ťažšie, namáhavejšie práce“ (Denníček 163).

Odvahu!