„Slovo hesed znamená vnútorný cit dobroty. (…) Keď sa v Starom zákone slovo hesed vzťahuje na Pána, deje sa to vždy vzhľadom na zmluvu, ktorú Boh uzavrel s Izraelom. Táto zmluva bola zo strany Boha darom a milosťou pre Izraela. Keďže však táto zmluva, uzavretá s Bohom, primeraným spôsobom zaväzovala, aby bola zachovávaná, slovo hesed nadobudlo určitý právnický význam. Keď Izrael zmluvu porušil a jej podmienky neplnil, Boh už nebol ňou viazaný na právnickom podklade. A práve vtedy hesed, keď už nemá právnu záväznosť, sa prejavuje podľa svojho hlbšieho zmyslu, vo svojom pôvodnom význame, totiž ako darujúca láska, ako láska, ktorá je silnejšia než zrada, ako milosť, ktorá je mocnejšia než hriech” (Dives in Misericordia, č. 4, poznámka č. 52).
Keď s niekým uzavrieme zmluvu, zaväzujeme sa, že splníme podmienky, ktoré sú v nej stanovené. Ak jedna strana zmluvu nedodrží, ani druhá strana už nemá povinnosť ju dodržiavať. Avšak, nie je to tomu tak ak ide o Božie milosrdenstvo. Milosrdný Boh uzavrel vo sviatosti krstu zmluvu s každým z nás. Vo svojom nekonečnom milosrdenstve nás oslobodil z dedičného hriechu, urobil z nás svoje deti a údmi Cirkvi. V našich srdciach zanechal nezmazateľnú stopu príslušnosti ku Kristovi a naďalej nám udeľuje svoju milosť. Sviatosť krstu je brána, ktorá nám otvára cestu k večnému životu. Vykročením na túto cestu sa zaväzujeme k vernosti Bohu, k životu vo viere, nádeji a láske a k účasti na živote Cirkvi. Avšak aj keď si neplníme svoje krstné povinnosti, Boh zostáva verný – verný svojmu slovu a verný svojej láske k nám.
Biblia používa viac ako 30-krát slovo hesed v spojení s podstatným menom emet (napr. Genezis 24,27; Žalm 40,12; 89,15 25). Čo to znamená? Bez vernosti niet skutočnej lásky a milosrdenstva. Keď Boh hovorí sestre Faustíne: „Som Láska a Milosrdenstvo samo“, znamená to to isté ako: „Som verný.“
Sme si vedomí toho, akú veľkú milosť sme dostali vo sviatosti krstu? Ďakujeme milosrdnému Bohu za túto milosť a za jeho vernosť aj napriek našim nevernostiam?
Pripomíname si výročie nášho krstu?
Mohol by niekto, kto nás nepozná, pri pohľade na náš každodenný život (rozhodnutia a správanie) povedať, že sme pokrstení a žijeme ako ozajstní kresťania?
„Vďaka ti, Bože, za krst svätý,
ktorý ma vštepil do Božej rodiny.
Je to dar milosti, veľký a nepochopiteľný,
ktorý premieňa naše duše” (Den. 1286).
