Ako žiješ?…

V šiestom pôstnom týždni sme pozvaní k tomu, aby sme premýšľali o tom, ako žijeme… Čo sa ukrýva v našom srdci, ako reagujeme na utrpenie druhých…

Naše srdce vykonáva najmenej 60 úderov za minútu, vďaka čomu sa krv dostáva do všetkých orgánov a môžeme normálne fungovať. Na druhej strane, keď začujeme, že niekto blízky je chorý a nemôžeme mu pomôcť, hovoríme, že to bolí naše srdce. Srdce je ohniskom života, pocitov, lásky a dobra. Je to preto, že máme dobré srdce, a iní sa môžu na nás spoľahnúť. Bohužiaľ, sú chvíle, keď sa správame, akoby sme mali kamenné srdce. Sme ľahostajní voči ľudskému utrpeniu, sme chladní a necitliví, akoby niečo v nás zomrelo… Aké je to naše srdce? V akom rytme bije?

Kde odpočíva naše srdce? Hľadáme zdroj úľavy v ťažkých časoch u nášho Boha? Ježiš povedal sv. Faustíne: Moje srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom k dušiam… Kiežby mohli pochopiť, že som ich najlepším Otcom, že pre ne vytryskla z môjho srdca krv a voda ako z prameňa preplneného milosrdenstvom (Denníček 367). To je Božie srdce, v ňom je miesto pre každého …

Vo Veľkom týždni sa zahľaďme na Ježišovo kopiju prebodnuté Srdce a čerpajme z neho silu a život. Iba s jeho pomocou môžeme milovať v utrpení. Iba s jeho pomocou si nájde každý v našom srdci miesto. Započúvajme sa do slov žízniaceho, umučeného Ježiša: Dcéra moja, túžim, aby tvoje srdce bolo utvorené podľa vzoru môjho milosrdného srdca. Musíš byť celá preniknutá mojím milosrdenstvom (Denníček 167).

Takže opakujme si zakaždým, keď sa do našich úst budú tlačiť slová sťažnosti a znechutenia: Pomôž mi, Pane, aby moje srdce bolo milosrdné, aby som vedela spolucítiť s utrpením blížnych. Nikomu neodmietnem svoje srdce. Budem úprimná aj voči tým, o ktorých viem, že budú zneužívať moju dobrotu a sama sa ukryjem v najmilosrdnejšom Ježišovom Srdci. O vlastných utrpeniach budem mlčať. Nech si tvoje milosrdenstvo odpočinie vo mne, ó, Pane môj (Denníček 163).

Odvahu!