Evanjelium: (Jn 17, 11b-19)
Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.
Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.
Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.
Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.
a
Svätá Faustína vo svojom Denníčku napísala (DEN. 137, 142)
Vedomá si tohto zjednotenia s Bohom, cítim, že som zvlášť milovaná a aj ja milujem celou silou svojej duše.
Som s Pánom jedno, akosi sa stráca priepasť medzi nami, Stvoriteľom a stvorením. Niekoľko dní bola moja duša akoby v ustavičnej extáze. Božia prítomnosť ma ani na chvíľu neopúšťala. A moja duša zotrvávala v ustavičnom ľúbostnom spojení s Pánom. No neprekážalo mi to pri plnení povinností. Cítila som, že som sa premenila na lásku, celá som horela, ale bez [ujmy]. Ustavične som tonula v Bohu, Boh ma silne priťahoval k sebe. Chvíľami som si neuvedomovala,že som na zemi.
a
- Ježiš sa pred svojím umučením modlil k nebeskému Otcovi, aby sme boli jedno. Všetci sme Božíme deťmi a Boh túži po našej jednote s ním a po jednote medzi nami. Túžim aj ja po jednote s Bohom a s mojimi blížnými? Modlím sa o jednotu v mojej rodine, spoločenstve, farnosti, v národe a Cirkvi?
- Pán Ježiš hovorí, že Otec nás posväcuje pravdou a tou pravdou je jeho Slovo. Ako často beriem do rúk Sväté písmo a trávim čas na modlitbe s Bohom, ktorý sa chce prihovárať môjmu srdcu?
- Tento týždeň sa budem modliť o jednotu v mojej rodine a spoločenstve. Potrebnú silu budem čerpať na osobnej modlitbe s Božím slovom.
