„Ó, môj Ježišu, teraz objímam celý svet a vyprosujem preň tvoje milosrdenstvo. Keď mi povieš, ó, Bože, že už dosť, že už sa celkom splnila tvoja svätá vôľa, vtedy v zjednotení s tebou, Spasiteľ môj, odovzdám svoju dušu do rúk nebeského Otca, plná dôvery v tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo, a keď budem stáť pri tvojom tróne, zanôtim prvý chválospev tvojmu milosrdenstvu. Nezabudnem na teba, úbohá zem, aj keď cítim, že hneď celá utoniem v Bohu ako v oceáne šťastia, ale to mi nebude prekážať, aby som sa vrátila na zem, dodávala odvahu dušiam a povzbudzovala ich k dôvere v Božie milosrdenstvo. Samozrejme, to spočinutie v Bohu mi umožní konať neobmedzene” (Den. 1582).
